nedeľa, 25. septembra 2016

Svadobné šaty v priebehu rokov

Svadba je veľkou udalosťou, na ktorú sa vždy spomína aj niekoľko desiatok rokov. Často som sedávala pri svojej starej mame a spoločne sme si prehliadali fotografie z jej svadby. Koľko som sa nasmiala pri pohľade na typické oblečenie tej doby. Aj vás zaujíma oblečenie minulosti? V dnešnom článku vám ponúkame trojminútové video o tom, ako sa menili svadobné šaty počas 20. storočia. Niektoré svadobné outifity vás možno celkom prekvapia.

Prelom 19. a 20. storočia  je charakteristický umeleckým smerom zvaný secesia, ktorý do ženskej módy prináša prvé blúzky a sukne. To sa objavuje aj vo svadobnej móde, ktorá je, na danú dobu, bohato zdobená. Šaty siahajú až po zem a musia striktne zakrývať takmer každý kúsok kože. Charakteristické boli veľké kytice, ručne vyrábané čipkované závoje a ako doplnok biele rukavičky.
20. roky
20. roky 20. storočia sú charakteristické predĺženým pásom šiat, ktorý mal za úlohu zjednodušiť líniu ženského tela. Šaty boli voľnejšie z ľahších materiálov, zdobené mnohými volánikmi, kvetmi a riaseniami. Moderné boli účesy „na chlapca“, prípadne mikádo či páža, ktoré boli zdobené svadobným čelenkami a perlami.

30. roky
Predĺžený pás z 20. rokov sa v tomto období úplne stráca a šaty sú splývané až po zem, tzv. šaty strihu morskej panny. Typickým doplnkom je kabátik, siahajúci až po zem, či kratšie bolerko. Celé šaty sú bohato zdobené, ručne vyrábanými krajkami.

40. roky
Obdobie 2. svetovej vojny je spájané s celkovým nedostatkom, čo sa v nemalej miere dotklo aj svadobnej módy. Šaty sú častokrát kombináciou rôznych motívov a druhov látok. Za dôležitú súčasť svadobnej róby sa pokladali silonky, nie každá nevesta si ich však mohla dovoliť. Z núdze sa preto ženám na nohy maľovali pásiky a čiary, aby opticky presvedčili všetkých svadobčanov, o tom, že silonky skutočne majú.

50. roky
50. roky v nemalej miere ovplyvnila značka Dior, ktorá v roku 1947 uskutočnila prehliadku s názvom New look (Nový výzor). Predstavil tam šaty, ktoré verejnosť okamžite nadchli, dlhé nazberané sukne totiž dokonale zdôrazňovali ženskosť. Vlasy boli zdobené živými alebo umelými kvetmi a jemným závojom.

60. roky
Oproti minulému desaťročiu sa móda výrazne nemení. V móde sú tak krátke, ako aj dlhé svadobné šaty. Výstrihy ešte stále nie sú príliš v móde a často sa na šatách stretávame s golierom. Líčenie je výrazné a nesmie chýbať červený rúž a dlhé riasy. Typické sú veľké „prehadzovacie“ závoje a v celkovom dojme ešte stále dominujú perly.
70. roky
Keď sa povie sedemdesiate roky asi každého napadne hippie a deti kvetov, ktoré v nemalej miere ovplyvnili aj svadobnú módu. Šaty boli jednoduché, rovné a siahajúce až po zem. Vo vlasoch nesmeli chýbať kvetiny a na krku rôzne náhrdelníky či perly. Typickou kyticou je zmes kvetín, čo je novinka oproti minulým desaťročiam, kedy prevládali biele svadobné kytice.

80. roky
Veľké pufové rukávy, široké „tortové“ sukne s množstvom volánov, veľké klobúky a ešte väčšie vypchávky na ramenách. Pre niekoho gýč a nevkus, pre iného krása, elegancia a štýl, aj takéto boli osemdesiate roky.

90. roky
Nevesty z deväťdesiatych rokov sa nápadite podobajú na tie dnešné, hlboký výstrih, odhalené ramená, široké sukne s bohatou kruhovou spodničkou,... Typickým pre toto obdobie však boli rôzne čelenky, ktoré sa nosili na čele v tvare písmena V s jemnou kamennou slzičkou, ktorá siahala až medzi obočie.
Príchod nového milénia priniesol slobodu v obliekaní a dnešné nevesty si na seba oblečú takmer čokoľvek. Napriek tomu aj táto doba má svoje typické svadobné šaty, to už je však článok budúcnosti...
Pozrite si toto super video o histórii svadobných šiat: História svadobných šiat

pondelok, 5. septembra 2016

Kde sa vzali biele svadobné šaty?

Dnes je už akousi samozrejmosťou, že nevesta je v tých najžiarivejších bielych šatách a každý okoloidúci ju už z diaľky rozpozná. No napadlo vás niekedy, kde sa táto tradícia nevesty v bielom vzala?

V dávnej minulosti bola svadba braná ako spojenie dvoch rodín, ktoré malo namiesto spojenia dvoch ľudí, ktorí sa milujú, význam skôr ekonomický, politický a kultúrny. Svadbe sa neprikladala taká dôležitosť ako je tomu dnes a svadobný deň bol dňom ako každý iný. Tomu nasvedčovalo aj oblečenie, pretože tak ženích, ako aj nevesta a všetci ostatní svadobčania si ako svadobné rúcho zvolili ten najlepší kúsok oblečenia, ktorý v skrini našli. Po svadbe ho potom ako kostolné oblečenie nosili aj niekoľko rokov.

Až začiatkom 12. storočia sa začína objavovať akási potreba ukázať pred druhými svoje bohatstvo, a tak nevesty začínajú odlišovať bežné šaty od tých svadobných. Drahé látky, z ktorých boli šaty vyrábané sa dali zohnať len veľmi ťažko. Farby ako červená, fialová či žltá, neboli vo svete vôbec bežné a zohnať ich bolo takmer nemožné. Je preto samozrejmé, že každá bohatšia žena túžila práve po šatách týchto farieb. Nešetrilo sa ani materiálom, nevesty nosili kožušinu, satén či zamat, nechýbali bohato prešívané zlaté a strieborné nitky. Na šaty sa často prišívali drahé kamene, diamanty, rubíny, zafíry, smaragdy či perly. Biela bola familiárne považovaná za farbu všednosti a dostupnosti, preto sa u bohatších neviest biele šaty považovali takmer za neúctu voči ženíchovi.

V 17. storočí sa veľkej obľube teší červená farba, čo sa odzrkadlilo aj vo svadobnej etikete tej doby. Červená prerazila hranice Európy a stáva sa dostupnejšou aj pre chudobnejšie vrstvy obyvateľstva. O sto rokov neskôr je táto farba vyhlásená za nečistú farbu vášne, ktorú nosili len ženy ľahkých mravov. Na svadobné šaty sa teda dostávajú odtiene modrej a zelenej, ktoré sú spojované s Pannou Máriou, a teda na vstup do manželstva považované za tie najvhodnejšie.

Okolo farby svadobných šiat si nevesty častokrát rozprávali rôzne povery a historky. Najslávnejšou sa stala tá, o modrých svadobných šatách. Hovorilo sa, že pokiaľ má nevesta modré svadobné šaty, ženích jej odstane verný až do konca života. Práve odtiaľto sa zachovala tradícia mať vo svoj svadobný deň na sebe niečo modré.

Veľkým prekvapením pre národ sa stali biele šaty kráľovnej Viktórie, ktorá si roku 1840 brala Princa Alberta Saxkého. Napriek dobovej móde kráľovná Viktória zvolila jednoduché a menej prepychové šaty, ako bolo na túto dobu zvykom. Použila len materiály dostupné v Anglicku a celkový vzhľad doplnila nádherným čipkovaným závojom. Jednoduchosť a jemnosť šiat spoločne s nevinnými jasnobielymi odtieňmi, vytvorili niečo tak úžasné, že onedlho o tejto svadbe rozprával celý svet. Každá nevesta chcela vyzerať tak krásne a nevinne ako kráľovná Viktória.


Napriek tomu, že dnes už farba svadobných šiat striktne predpísaná nie je, množstvo neviest si svoju svadbu v iných odtieňoch ani nevie predstaviť. Možno sa bojíme spraviť tak rázny krok ako kráľovná Viktória, možno máme príliš radi tradície, ktorých sa nechceme vzdať a možno máme len radi odtiene bielej, no jedno je jasné, biela je a, minimálne niekoľko rokov, stále bude farbou svadby a krásnej nevesty.