sobota, 16. júla 2016

Milujem ťa!

Poznáte to: neisté pohľady, jemné dotyky, úsmevy, prvé bozky, motýle v bruchu, začiatky sú jednoducho čarovné. A potom príde chvíľa, kedy sa pozriete tomu druhému do očí a s láskou a oddanosťou poviete tie dve čarovné slovíčka „Milujem ťa.“
                
Niečo tak krásne a romantické sa nezažíva každý deň, je to výnimočná chvíľa, ktorá patrí len vám dvom. No nebolo to vždy tak! Kedysi bolo vyznanie lásky skôr formálne a za prítomnosti všetkých členov rodiny. Prvou úlohou budúceho ženícha na pytačkách bolo vyznať svojej milej lásku a až potom nasledovalo samotné vypýtanie nevesty od rodičov. Ženy slovíčko „Milujem ťa“ nepoužívali. Hovorí sa však o jednej dievčine, ktorú chcel otec vydať za muža, ktorého nemilovala. V predvečer svojho dohodnutého sobáša sa ešte naposledy chcela stretnúť so svojim milým, objať ho a pobozkať. Keď sa však lúčili, pocit smútku, lásky a beznádeje bol taký silný, že mu do ucha zašepkala slová lásky „Milujem ťa“. Muž, ktorý to cítil rovnako jej taktiež vyznal lásku. Ako tu už ale u romantických príbehoch býva, otec nevesty všetko počul. Strhla sa veľká hádka a padlo aj niekoľko faciek, no slová, ktoré niesli vždy veľký význam, boli vyslovené a dvaja zaľúbenci sa museli vziať. Odvtedy si všetci zaľúbení vyznávajú lásku aby ich už nikto nikdy nemohol rozdeliť. 


„Za jednu minútu človek pozná, že sa mu niekto páči, za hodinu zistí, či by ho dokázal milovať a za jeden deň zistí, či by s tou osobou dokázal stráviť celý život. Potrvá však celý život kým na tú osobu zabudne.“ Honoré de Balzac

Tento nádherný citát opisuje jeden príbeh lásky, jedno ľúbostné vzplanutie. Lásku tak silnú, že trvá celý život. No naozaj taká láska existuje? Naozaj sa dvaja neznámi ľudia dokážu zamilovať tak silno, že sa stanú nerozlučnými na celý život? Podľa jednej dávnej legendy sa Boh zamiloval do dievčaťa, ktoré ale jeho lásku neopätovalo. Boh sa teda nahneval, rozlomil srdcia všetkých ľudí na polovicu a porozhadzoval po celej zemeguli. Odvtedy je srdce človeka zamerané na jediný cieľ, nájsť svoju druhú polovicu...
                      

Neviem, či je táto legenda pravdivá, rozum mi hovorí, že asi nie, no srdce to vidí inak, niečo tak romantické a krásne k láske predsa patrí. Dve srdcia, ktoré sa spoja v jedno, dva životy, ktoré nájdu svoj zmysel. Keď som bola malá sledovala som svojich starých rodičov ako si navzájom pomáhajú v bežných činnostiach, ako sa spoločne rozprávajú, chodia na prechádzky, ako s úctou a vzájomnou láskou žijú svoj život po boku toho druhého. V tom čase mi to prišlo samozrejmé, veď o tom predsa láska je, no dnes to vidím inak. To šťastie mať milovaného človeka, s ktorým môžete vzájomne zdieľať svoj život a prežívať všetky radosti a starosti, človeka, ktorý pri vás stojí aj napriek tomu, že ste pribrali či zvraciate celú noc na záchode, nemajú všetci.
Som vďačná zato, že milujem a som milovaná, pretože láska je privilégium, ktoré je dopriate len málokomu...

( Ďakujem za článok Andrei Orlovej! )

pondelok, 11. júla 2016

Svadobná etiketa v obliekaní

V minulom článku ste si mohli prečítať niečo o svadobnej etikete, no možno ste si všimli, že tam niečo chýba. To ako sa má na svadbu obliecť nevesta a ženích je väčšinou každému jasné, no veľkou dilemou je často krát oblečenie svadobných mám a zvyšných svadobčanov. Prvá a základná rada znie, že by ste sa vo svojom oblečení mali cítiť pohodlne, budete v ňom predsa celý deň, a možno až do rána... Všetko ostatné sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.


Snúbenci
Začneme tými najdôležitejšími osobami celej svadby, nevestou a ženíchom. Podľa typu a štýlu svadby si ženích môže voliť medzi tmavým alebo bielym oblekom, frakom či dokonca až žaketom. Pokiaľ je ženích vo fraku, od nevesty sa taktiež očakávajú honosnejšie a bohatšie šaty. Toto pravidlo však nefunguje naopak, ak má nevesta honosné šaty, ženích nemusí mať nutne frak alebo žaket. Farba šiat pritom nemusí byť nutne biela, populárne sú krémové, modré či ružové odtiene.
 

A čo svadobčania?
Klasické svadby obvykle nemajú presne stanovený dress-code, ale napriek tomu u spoločenskou udalosťou a je potrebné aby vaše oblečenie bolo slušné a vhodné. Niekoľko týždňov pred svadbou sa spojte so snúbencami, aby ste si potvrdili v akom štýle sa bude svadba niesť. Podľa toho potom volíme aj vhodné oblečenie. Muži sa zväčša prispôsobujú oblečením ženíchovi. V prípade obleku máte možnosť voľby medzi klasickým dvojdielnym, alebo k nemu v zimných mesiacoch pridať tretí diel, vestu. Pozornosť venujte aj výberu košele, ktorá by mala byť, buď biela alebo vo svetlých pastelových farbách, určite nevoľte čiernu  alebo výrazne tmavú košeľu. Býva zvykom, že farba kravaty muža ladí s farbou partnerkiných šiat, no rozhodne nie je vhodná čierna kravata, ktorá je určená skôr na pohreby.  

Dámy majú možnosť voľby medzi kostýmom a šatami, opäť ale prihliadame na celkový štýl a honosnosť svadby. Bielu ponechajte neveste, ktorá má počas svadby vynikať medzi ostatnými a byť najžiarivejšia. Dĺžka šiat je na vás, no majte na pamäti, že „prístupná“ je dĺžka po kolená a viac, v žiadnom prípade nie sú vhodné minišaty. Vyhnite sa obrysom spodnej bielizne pri príliš obtiahnutých spoločenských šatách.

Etiketa svadobných mám
Rodičia zohrávajú na každej svadbe dôležitú úlohu, nielen že sú svedkami spečatenia veľkej lásky ich detí, ale svojím oblečením a správaním reprezentujú svojich potomkov. Podľa etikety by svadobné matky mali mať podobný štýl a farbu šiat. Podľa typu svadby si aj svadobné matky môžu voliť dĺžku šiat, no etiketa nedovoľuje odhalené ramená. Šaty na ramienka dokombinujte štýlovým a elegantným bolerkom. Nezabúdajme tiež, že svadobné matky majú na svadbe množstvo povinností, a preto by sa mali cítiť pohodlne a šaty by im mali dobre sedieť. Čo sa týka farby, opäť je nevhodná biela, ktorá patrí neveste, a tmavé odtiene. Naopak v jemných odtieňoch modrej, ružovej či červenej budete vyzerať elegantne sviežo a decentne.