pondelok, 25. januára 2016

Vyberáme zásnubný prstienok

Dejiny zásnubného prstienka sa datujú  už v starovekom Egypte okolo 12.storočia. Prvé zásnubné prstene boli vyrobené zo zlata a obsahovali drahokam, ktorý sa zväčša viazal na dátum narodenia nevesty. Zlaté zásnubné prstienky prevládajú dodnes, no výnimkou nie sú ani strieborné, oceľové, titánové či platinové prstienky. V zlatníctvach či na internete nájdeme mnoho variácii zásnubných prstienkov, my vám dnes predstavíme základné typy, ktoré sú najrozšírenejšie.


Soliter

Tento, klasický, typ prsteňa je výnimočný práve svojou jednoduchosťou a eleganciou, vďaka čomu učaruje nejednej žene. Pozostáva z jedného kameňa, najčastejšie diamantu, ktorý je umiestený na vrchu prsteňa. Tvar kameňa je zväčša okrúhly, no nájdeme aj kamene v tvare štvorca, slzy či srdca. Ten druh zásnubného prsteňa je jemný, elegantný a romantický, preto sa hodí takmer každej žene.

Side stone
Ako už názov napovedá ide o prstienok s postrannými kameňmi, pričom centrálny kameň je dominantný. Bočné, menšie, kamienky dovoľujú krásne vyniknúť strednému kameňu a zároveň dotvárajú celkový dojem, ktorý pôsobí jemne a decentne. Úchyt centrálneho kameňa môže byť priamo, podobne ako je tomu pri soliteri, no taktiež môže byť línia prstienka jemne stočená po oboch stranách, takže úchyt stredového kameňa je horizontálny. Side stone prsteň pôsobí elegantne, s miernou extravaganciou, preto si ho vyberajú najmä ľudia so zmyslom pre detail.

Three stone
Tento typ prstienka je veľmi podobný predchádzajúcemu, no namiesto niekoľkých postranných kamienkov, je v tomto prípade len jeden na každej strane. Centrálny kameň môže byť väčší ako zvyšné, no nie je to pravidlom. Ak chcete prstienok, ktorý bude niečím výnimočný a špeciálny, zvoľte práve tento. Tri kamene majú totižto symbolizovať minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Ak je stredný najväčší znamená to, že práve prítomnosť je tým najkrajším a najdôležitejším obdobím.

Napínacie prstene

Ďalším typom zásnubných prsteňov sú tie, kde je kameň uchytený dvoma koncami samotného prsteňa. Dodáva tak celkovému vzhľadu  prsteňa dojem plávania, lietania či plachtenia. Na prste snúbenice pôsobí jemne, elegantne a výnimočne. Jednotlivé konce prsteňa sa, navyše, spoločne spájajú nad drahokamom podobne ako sa prepletajú prsty zaľúbencov.

Tvarov a druhov prsteňov je, samozrejme, viac, no toto sú základné druhy, z ktorých si môžete vyberať, či ich ľubovoľne  kombinovať.
Vybrať si tiež môžete zo širokej škály kameňov a drahokamov, ktoré pre svoju vyvolenú použijete. Zásnubné prstienky sú znakom lásky a vernosti. Kruh, ako symbol nekonečna, vyjadruje nespútanú a jedinečnú lásku zaľúbencov. 
Nosí sa na ľavej ruke, pretože ľudia v minulosti verili, že tadiaľ prechádza žila priamo do srdca.  Aj keď vedci neskôr túto teóriu vyvrátili, zásnubný prsteň sa na ľavej ruke nosí dodnes. V deň svadby si ho mnoho žien prehodí na pravú ruku aby ľavá ostala voľná pre obrúčku, iné nosia oba prstene na jednej ruke, na tej pri srdci. Pri srdci, ktoré patrí ich manželovi...

nedeľa, 17. januára 2016

Môže sa rozprávka vyplniť?

Keď som bola ešte malým dievčatkom, snívala som o tom, že som princezná v krásnych šatách, ktorá je uväznená na hrade a čaká na svojho princa, ktorý ju príde zachrániť. Prekoná všetky prekážky, vezme ma do náručia a spolu budeme žiť naveky.  Omotala som si okolo seba všetky záclony, ktoré som doma našla a predstavovala si našu svadbu. Po boku svojho veľkého plyšového macíka som prechádzala chodbou za hlasného „tam-tam-tadám“. Vo vlasoch čelenka a kvety natrhané v záhrade, na perách mamin rúž a na nohách tie najvyššie a najžiarivejšie „štekle“. Všetko bolo tak krásne, dokonalé a skutočné...
Mojou najväčšou vášňou boli romantické telenovely, Divoký anjel, Keď budeš moja, Medzi láskou a nenávisťou,...všetky som poznala od slova do slova. Keď som náhodou nejakú časť nestihla, rýchlo som sa pýtala starej mamy, čo dôležité mi ušlo a či sa už pobozkali. Často krát som sa vžila do hlavnej hrdinky a predstavovala si, že to ja som tým dievčaťom, ktoré pre jedného muža znamená celý vesmír. Rodičia mi vždy telenovelu vypínali a posielali ma hrať sa s deťmi von na ihrisko, no ja som potajme chodila k starkej a svoju telenovelovú lásku som prežívala tam. Tichúčko som čakala, kedy sa môj sen stane skutočnosťou a ja spoznám toho krásneho princa, s ktorým sa budeme milovať až naveky.
No ako som postupne rástla, prišla puberta a môj sen sa pomaly ale isto rozpadal. Prvé lásky, prvé sklamania, hádky, rozchody, smútok a beznádej. Zrazu už nič nebolo také krásne, dokonalé ani skutočné. Realita prišla ako neželaný hosť a usídlila sa v mojom srdci, v ktorom už nebolo miesto na snívanie a rozprávky. Srdce viac trpelo, než sa radovalo a moja detská rozprávka sa rozpadla. Vysnívaná svadba v krásnych šatách po boku môjho princa sa zrazu rozplynula, ako obláčik dymu. Akokoľvek som sa snažila, nevedela som v sebe nájsť tú detskú radosť, tú lásku, ktorú som cítila k svojmu vysnívanému manželovi v podobe plyšového macíka...
No jedného dňa som sa pozrela do očí, v ktorých som všetky svoje rozprávky opäť našla. Opäť som chcela snívať, spievať a radovať sa. Očí, kvôli ktorým som bola ochotná urobiť čokoľvek a ísť kamkoľvek. Pomaly ako sme sa spoznávali lepšie a lepšie, moja láska rástla viac a viac. Spoločne sme začali napĺňať môj sen, ktorý bol omnoho krajší, ako som si len kedy vedela predstaviť. No tak, ako sa plnila moja rozprávka, tak aj jeho sny sa stávali čím ďalej tým skutočnejšie - a tak sa stalo, že sme začali snívať spolu jeden krásny sen o našej budúcnosti. Snívali sme o našom spoločnom bývaní, o našej svadbe, deťoch, o našom spoločnom živote po boku toho druhého... Po boku toho jediného človeka, s ktorým chcem byť, ktorého chcem vidieť každý deň, pri ktorom chcem zaspávať a ráno sa prebúdzať.

Áno, aj rozprávka sa môže vyplniť, aj ten najbláznivejší sen sa môže stať skutočným, stačí v neho len veriť, a hlavne, snívať.

Ďakujeme za príspevok Andrei Orlovej!

streda, 6. januára 2016

Pôvod valentínskej tradície

„Najväčším šťastím v živote človeka je vedomie, že niekto nás miluje aj napriek tomu akí sme.“

Sviatok sv. Valentína pozná asi každý z nás. Sviatok romantických gest a nečakaných darčekov. Sviatok, kedy sú všetky reštaurácie obsadené a kvetinárstva majú historické tržby. Sviatok zaľúbených. No premýšľali ste niekedy, ako tento sviatok vlastne vznikol a prečo ho slávime práve 14. februára?

Tajomné manželstvá
Pôvod valentínskej tradície je spájaný s viacerými príbehmi. Prvým z nich je príbeh, ktorý hovorí o kňazovi menom Valentín, ktorý aj napriek cisárovmu zákazu pomáhal uzatvárať manželstvá mladým párom. V čase vlády cisára Claudia II. musela Rímska ríša odolávať vpádom polobarbarských germánskych kmeňov, a preto cisár potreboval do svojej armády každého muža. V domnení, že manželka a deti bojovníka oslabujú, zakázal sobášenie mladých párov. Kňaz Valentín však tento rozkaz neposlúchol a tajne sobášil mladých zaľúbencov. Keď na túto zradu cisár prišiel, dal kňaza okamžite uväzniť do žalára a nariadil popravu. Poprava sa konala 14. februára 296. Po jeho smrti sa našiel list, ktorý bol adresovaný dcére väzenského dozorcu do ktorej sa počas svojho pobytu vo väzení zamiloval. Pár zamilovaných riadkov bolo ukončených podpisom: Tvoj Valentín. Práve tento list sa pokladá za prvé valentínske prianie.

Valentínsky zázrak
Druhá valentínska legenda je o sv. Valentínovi, veľmi cnostnom, počestnom a múdrom mužovi, ktorý bol kráľovým hosťom. Aby ale kráľ zabránil možnému ohováraniu, ubytoval svojho hosťa u mestského prefekta. Počas svojho pobytu sa sv. Valentín zamiloval do prefektovej dcéry, krásneho, no nevidomého dievčaťa. Či už to bola nekonečná láska, zázrak alebo čarovné bylinky, dievčaťu sa za nejaký čas zrak skutočne navrátil. Aj keď o tom rozprával celý Rím, pohania zázraku odmietli uveriť a sv. Valentína dali popraviť. Až v roku 469 ho pápež Gelasius vyhlásil za svätého a deň jeho smrti, štrnásty február sa stal pamätným dňom.

Zaľúbená valentínka
Ďalšia z legiend hovorí o francúzskom vojvodovi Karolovi Orleánskom. Ten sa po prehratej bitke pri Azincourte v roku 1415 dostal do britského zajatia. Odtiaľ poslal svojej manželke niekoľko riadkov ako vyznanie svojej nekonečnej lásky k nej. V Anglicku sa traduje, že práve tento list bol prvou Valentínkou vôbec.


Nezáleží na tom, ktorej z týchto legiend budete veriť, či na tom, ktorá z nich je pravdivá, dôležité je, že v tento deň potešíme milovaného človeka, ktorý sa vďaka nám bude cítiť výnimočný, dokonalý a milovaný...