nedeľa, 17. januára 2016

Môže sa rozprávka vyplniť?

Keď som bola ešte malým dievčatkom, snívala som o tom, že som princezná v krásnych šatách, ktorá je uväznená na hrade a čaká na svojho princa, ktorý ju príde zachrániť. Prekoná všetky prekážky, vezme ma do náručia a spolu budeme žiť naveky.  Omotala som si okolo seba všetky záclony, ktoré som doma našla a predstavovala si našu svadbu. Po boku svojho veľkého plyšového macíka som prechádzala chodbou za hlasného „tam-tam-tadám“. Vo vlasoch čelenka a kvety natrhané v záhrade, na perách mamin rúž a na nohách tie najvyššie a najžiarivejšie „štekle“. Všetko bolo tak krásne, dokonalé a skutočné...
Mojou najväčšou vášňou boli romantické telenovely, Divoký anjel, Keď budeš moja, Medzi láskou a nenávisťou,...všetky som poznala od slova do slova. Keď som náhodou nejakú časť nestihla, rýchlo som sa pýtala starej mamy, čo dôležité mi ušlo a či sa už pobozkali. Často krát som sa vžila do hlavnej hrdinky a predstavovala si, že to ja som tým dievčaťom, ktoré pre jedného muža znamená celý vesmír. Rodičia mi vždy telenovelu vypínali a posielali ma hrať sa s deťmi von na ihrisko, no ja som potajme chodila k starkej a svoju telenovelovú lásku som prežívala tam. Tichúčko som čakala, kedy sa môj sen stane skutočnosťou a ja spoznám toho krásneho princa, s ktorým sa budeme milovať až naveky.
No ako som postupne rástla, prišla puberta a môj sen sa pomaly ale isto rozpadal. Prvé lásky, prvé sklamania, hádky, rozchody, smútok a beznádej. Zrazu už nič nebolo také krásne, dokonalé ani skutočné. Realita prišla ako neželaný hosť a usídlila sa v mojom srdci, v ktorom už nebolo miesto na snívanie a rozprávky. Srdce viac trpelo, než sa radovalo a moja detská rozprávka sa rozpadla. Vysnívaná svadba v krásnych šatách po boku môjho princa sa zrazu rozplynula, ako obláčik dymu. Akokoľvek som sa snažila, nevedela som v sebe nájsť tú detskú radosť, tú lásku, ktorú som cítila k svojmu vysnívanému manželovi v podobe plyšového macíka...
No jedného dňa som sa pozrela do očí, v ktorých som všetky svoje rozprávky opäť našla. Opäť som chcela snívať, spievať a radovať sa. Očí, kvôli ktorým som bola ochotná urobiť čokoľvek a ísť kamkoľvek. Pomaly ako sme sa spoznávali lepšie a lepšie, moja láska rástla viac a viac. Spoločne sme začali napĺňať môj sen, ktorý bol omnoho krajší, ako som si len kedy vedela predstaviť. No tak, ako sa plnila moja rozprávka, tak aj jeho sny sa stávali čím ďalej tým skutočnejšie - a tak sa stalo, že sme začali snívať spolu jeden krásny sen o našej budúcnosti. Snívali sme o našom spoločnom bývaní, o našej svadbe, deťoch, o našom spoločnom živote po boku toho druhého... Po boku toho jediného človeka, s ktorým chcem byť, ktorého chcem vidieť každý deň, pri ktorom chcem zaspávať a ráno sa prebúdzať.

Áno, aj rozprávka sa môže vyplniť, aj ten najbláznivejší sen sa môže stať skutočným, stačí v neho len veriť, a hlavne, snívať.

Ďakujeme za príspevok Andrei Orlovej!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára