nedeľa, 8. septembra 2013

Ding-dong...

List od jednej našej nevesty:

...a týmto vás vyhlasujem za muža a ženu. Tak pri týchto slovách buď mladú nevestu trafí šľak od očakávaného budúceho života s manželom a ich potenciálnymi deťmi, alebo z nej opadne predsvadobný stres a začnú sa v nej prejavovať pocity šťastia, očakávania a eufórie...
Zatiaľ šlo všetko perfektne, kostol bol TOP, žiadne koktavé reči pri sľuboch, žiadne kvílenie starých babiek, ale mladý zbor s gitarou,... vonku nás čakali holubice a ryža, ktorá mi doteraz škrabe jemnú pokožku pod mojimi peroxidovanými vlasmi. Všetko je krásne. A vari nie, stálo to niekoľko tisíc, jeden deň. Jeden deň, ktorý mi ostane v pamäti po celý zvyšok života. Čo si ešte priať? Možno len šťastný a zdravý život s manželom..., ale čo to vidím? Svokra sa háda s mojou matkou... Je mi ľúto mamy, no som rada, že to nie som ja, kto schytáva tie uštipačné reči mojej drahej svokričky. Nie všetko je dokonalé... niečo musí byť aj diabolské... Nie nadarmo milujem film Diabolská svokra. ;) Po krátkom špehovaní som zistila, že sa škriepia na tom, ktorá torta je lepšia, krajšia a väčšia. Najväčším trapasom bolo asi to, že obe torty boli takmer rovnaké. Ružová farba, marcipán, holubičky, kvety... Možno mali objednávku u rovnakej cukrárky, ale toto ich nepríjemné faux pas rýchlo prehrmelo a svadobná hostina pokračovala v plnom prúde ďalej.
Mala som krásne šaty, s výberom mi poradila najlepšia kamarátka, no až na hostine som si uvedomila, ako som stredobodom pozornosti - 400 očí na mňa hľadelo bez mihnutia, kým som chodila od stolu k stolu pozdraviť sa s každým, prípadne sa pristaviť na slovíčko ako sa to patrí. Nie som veľký fanatik ani fanúšik tradícií, no niektoré svadobné tradície sa mi skutočné páčia. Najviac je to asi tanček v červených šatách – tzv. redový, kedy postupne každý hosť tancuje s mladou nevestou v melódii veľmi známej piesne a po tomto akte dá hosť nejaký dar ( zvyčajne peňažný ) do košíka, aby mali novomanželia niečo na začiatok nového života. Ani hosť neodíde naprázdno, dostane od matiek kúsok torty a hostina pokračuje do skorých raných hodín. Ani neviem ako rýchlo to všetko zbehlo, tých 18 hodín utieklo ako Usain Bolt závod, bolo to veľmi rýchle. Tak som aspoň rada, že budeme mať videozáznam, aby som si náš deň mohla s manželom pozrieť kedykoľvek a pomaly. ;)
Tým 18 hodinám predchádzalo niekoľko mesiacov príprav hostiny, svadobného obradu, oznámení, výzdoby, výberu šiat, výberu hostí, jedál a všetkých maličkostí, ktoré dokopy vytvorili tento neskutočný deň, ktorý bol pre mňa asi aj tým najlepším v mojom živote.

Som rada, že som využila služby svadobnej agentúry, ktorá mi s prípravou veľmi pomohla a inšpirovala ma, prípadne mi pomohla predísť rôznym trapasom, ktoré sa bežne na svadbách stávajú. Moja však bola dokonalá, bez chybičky,... dokonca výzdoba sa každému páčila, hoci som zvolila netradičné farby, no s odbornou pomocou to všetko ladilo a plnilo svoj účel. Už sa teším, keď mi prídu hotové fotografie a video... ding dong.

Ďakujeme!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára